header

DOMOV

www.milpos.sk


DOMOV
     
DOMOV
Kalendár
Dnes je: Štvrtok
14. december. 2017

Sviatok má:
dnes: Branislava, Bronislava
zajtra: Ivica
pozajtra: Albína
včera: Lucia

IP:54.221.76.68.
ec2-54-221-76-68.compute-1.amazonaws.com

Hlavné menu
MenuMaker produced NavBar

Úradná tabuľa
Úradná tabuľa

Hľadaj na stránke


Pokročilé vyhľadávanie

Mapa Milpoša
Mapa Milpoša

Radio
Stanica:
Nie je voľba

<a href=''>Play Nie je voľba</a>
Hrať v samostatnom okne

TV vysielanie

Ručne maľovaná mapa

Panoráma obce

Péchyovci - pokračovanie
História obce

História obce
KLIK fotoalbum
          Na žiadosť váženého rodáka  vašej obce sa pokúsim viacej priblížiť jednotlivé osoby z predošlého článku. Tieto osoby sú už spomenuté v predošlých článkoch, ale opakovanie je matkou múdrosti a v tomto článku sa ich budem snažiť opísať bližšie.
          Začneme so zakladateľom rodu Gašpárom Péchym. Spolu so svojim bratom Martonom získal za vojenské zásluhy od kráľa Ferdinanda Habsburga erb, šľachtický stav a obce Pečovská Nová Ves, Hanigovce, Ľutinu a Olejníkov. Neskôr vznikla obec Milpoš.  Marton zomrel ako bezdetný, takže všetci potomkovia rodu Péchy pochádzajú z troch vetiev od...



          ...Gašpára Péchyho a jeho manželky Margit Dóczy de Nagyluche. Sú to vetvy od Gašpára II.,Pála a Zsigmunda. Gašpár bol kapitánom hradu Gyula, dobyl hrad Gywla a Lippa. Za statočnosť a správne umiestnenie posádky pri dobývaní hradu, ktorý obsadil turecký bán Ulimán mu bola udelená od kráľa darovacia listina. Gašpár bol aj skúseným mudrcom, dvorným sudcom a súčasne aj kráľovským komisárom. V rodokmeni Hnedé stránky je spomenuté, že bol i palatínom u kráľa Ferdinanda. Neviem, či je to pravda, ale dvorný sudca mohol palatína zastupovať. Zachoval sa i denník od Imreho Forgáča, v ktorom je zachytený aj život Gašpára Péchyho. Gašpár umrel na mor. Po jeho smrti sa jeho manželka znovu vydala za vicišpána (podžupana Berthotyho z rodu vzniknutého z mocného rodu Aba). Matka Margit Dóczy bola sesternica poľského kráľa Štefana Báthoryho a tým pádom aj sesternicou s matkou krvavej grófky Erszébet Báthory de Esced.
          Sándor Benjamín Péchy(1781- 1858) bol prvým šarišským podžupanom (prvý podžupan bol nadradeným druhému podžupanovi) a kráľovským radcom. Jeho otcom bol Antal Péchy (1730- 1795)- prvý prisediaci v súdnej tabuli a vyslanec(posol) šarišskej župy. Jeho matkou bola Klára Bydeskuthy. Manželkami Benjamína boli Mária Lánczy a Etelka Péchy. Mal s nimi dohromady desať detí. Jeho dcéra Veronika Péchy mala za manžela Agostona Bornemiszu (starého otca plukovníka Istvána Bornemiszu). Od Marty Bornemiszovej mám informáciu, že spáchal ako 42 ročný samovraždu. Preto sa aj nezachoval jeho portrét.
          Hlavný Abovsko-turniansky župan a župan kráľovského mesta Košíc Žigmund Péchy de Pecsujfalu vykonával túto vysokú funkciu 13 rokov. Predtým bol 17 rokov podžupanom. Po ukončení právnického evanjelického lýcea v Prešove nastúpil ako podnotár. Po roku sa stal prvým podnotárom, ktorým bol takisto len rok. V rokoch 1871-1875 bol hlavným notárom, v rokoch 1875- 1892 podžupanom a v rokoch 1892- 1905 hlavným županom. Osobne ho na ten post prišiel do Košíc vymenovať cisár. Zachovala sa aj reč novozvoleného župana. Rok po ukončení tejto významnej funkcie šiel Žigmund Péchy ešte do politiky ako člen Uhorského parlamentu, v ktorom bol štyri roky. Bol mu udelený rád železnej koruny tretej triedy a Leopoldov rád. Patril k najvýznamnejším veľkostatkárom aj keď študoval právo. Písal články poľnohospodárske, vydával noviny Naša zástava, oživil poľnohospodárstvo o nové metódy, pod jeho menom bola založená sladovňa s pridruženou výkrmňou pre ošípané. Takisto sa stal aj predsedom hornouhorského záhradníckeho spolku priamo podriadého ministerstvu, ktoré malo na starosti aj ovocinárstvo a výrobu destilátov. Bol veľmi obľúbeným človekom, z pripojenej turnianskej župy mu každoročne z vďačnosti priniesli košík hrozna a vianočný stromček. Turnianska župa bola najmenšia a najchudobnejšia v Uhorsku a bola pripojená k Abovskej (Košickej). Spolu mala 3313 km2 a spolovice zasahovala do územia dnešného Maďarska.  Župan Péchy má odkaz aj vo Wikipédii (životopis). Jeho otcom bol Luczian Péchy- tiež majiteľ niekoľkých domov v Milpoši - šarišský podžupan a predseda prešovského súdu (župného), ktorého matka Gertrúd Péchy pochádzala z podžupanskej línie Péchyovcov a matkou bola Aurélia Úsz de Uszfalva z jedného z najstarších šarišských šľachtických rodov.
          Zať Žigmunda Péchyho István Bornemisza si vzal za manželku Žigmundovu najstaršiu dcéru Máriu. Jej matkou bola Angela Wodianer von Maglod, dcéra veľkostatkára, veľvyslanca, politika a konvertujúceho a do šľachtického stavu povýšeného žida z mocnej židovskej rodiny Béla Wodianera von Maglod. István Bornemisza bol plukovníkom generálneho štábu cisársko –kráľovskej armády a cisársko-kráľovským komorníkom (tento titul bol často udelovaný grófom a kniežatám). S Máriou mal štyri deti- Zsigmunda(poľnohospodársky inžinier), Katalin, Istvána(právnik, maltézky rytier, spisovateľ) a Erszébeth.  Plukovník Istán Bornemisza vlastnil spolu so židom pílu Union v Sabinove. Po vojne ho Rusi odvliekli do zberného tábora v Poľsku a potom ho transportovali do gulagu Dombaz(uhoľné bane). Neprežil však ako 66 ročný transport, kde väzni museli po ceste jesť cencúle od hladu. Do zberného tábora v Poľsku ich hnali zo Sabinova pešo.
          Gróf Emanuel Péchy bol príslušníkom grófskej línie toho šľachtického rodu. Jeho otec získal grófsky rang za finančnú a vojenskú pomoc pri Napoleonovskej vojne v roku 1810. Po krátkom čase na to sa narodil Emanuel(Manó) ,už ako malý gróf. Emanuel Péchy bol poslancom na bratislavskom sneme, dvakrát bol zvolený za Abovského župana, 7 rokov bol zemplínskym administrátorom, kráľovským komisárom za Sedmohradsko(Transylvániu).  Usiloval sa aj získať ministerské kreslo, lenže miesto neho zvolili iného Péchyho a bol ním kedysi jeho podriadený a od neho mladší Tamáš Péchy- rodák z Kežmarku, syn hlavného slúžneho za okres Sziksoi v abovskej župe (stolici).  V neskoršom veku sa Emanuel stal  hlavným cisársko-kráľovským komorníkom a bol nositeľom troch rádov prvej triedy (veľkokríže) medzi ktorými bol i rád od pápeža. Mal brata Konstantína- majora kopijníkov.
          Manželkou grófa Péchyho bola Zinaida Meskó, sestra jeho vyvolenej Irén Meškovej , ktorá dala prednosť grófovi Henrymu Zichimu. Jeho nevlastný a o dvadsať rokov mladší brat Rudolf Zichy (abovský župan) si vzal dcéru grófa Péchyho Jaqueline, ktorá na otca zanevrela a neskôr oslepla. Po smrti matky šla žiť ku svojej tete Irén. Emanuel tak zostal sám. Dcéra na neho zanevrela, pretože krátko po tragickom úmrtí druhého a posledného syna, jej povedal, že prečo on a nie ona. Bol totiž zúfalý, že prišiel o dediča. Jej smrť si však určite neprial.  Jej dcéra si vzala za manžela syna grófa  Andrássyho, ktorý korunoval cisárovnú Sissi. Emanuel bol váženým človekom, ktorého si dokonca vážila aj opozícia a kvôli jeho povahe ho vyslali aj na dôležitú misiu do Sedmohradska, ktoré sa pripojilo k Uhorsku a nie každý s tým bol zmierený. Knihu o ňom napísali profesor histórie z Bratislavy Roman Holec a docentka Judit Pál z Koložváru (Kluž, Cluj Napoca)

Kraky



Publikované: Streda, 01.11. 2017 - 09:22:42 Od: jef
 
Súvisiace odkazy
· Viac o História obce
· Ďalšie články od autora: jef


Najčítanejší článok na tému História obce:
Gréckokatolícky liturgický program


Hodnotenie článku
Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 1

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý


Možnosti

 Vytlačiť článok Vytlačiť článok


Súvisiaca téma

História obce

Správca stránok: Miro Straka

©2010
WWW.krehlik.eu WEBmaster: Krehlík Ján st.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.03 sekúnd

Infor. o registracii domeny  
Admin